Postup po spontánnom a umelom potrate. Pohrebný obrad

Potratené deti

Mŕtvych pochovávať je skutok telesného milosrdenstva. Nikto sa nedokáže pochovať sám. Pochovaním mŕtveho človeka uznávame a potvrdzujeme jeho ľudskú dôstojnosť. Máme nádej, že tento skutok milosrdenstva prejavia aj nám.

Pochovať mŕtveho považujeme v našej kultúre za samozrejmosť. No pochovanie dieťaťa, ktoré zomrelo pred narodením, sa u nás len postupne udomácňuje a je výzvou pre Cirkev i celú spoločnosť. Prečo je táto výzva dôležitá?

Naše znalosti v oblasti genetiky a embryológie potvrdzujú fakt, že ľudský život začína počatím.
Pochovávaním nenarodených detí kladieme silnú protiváhu kultúre smrti, resp. potratovej kultúre.
Terapeutická služba osobám so skúsenosťou spontánneho a umelého potratu ukázala, že pochovanie dieťaťa je významným momentom na ceste vnútorného uzdravenia.

V posledných rokoch nastal v slovenskej spoločnosti pozitívny posun. V roku 2005 bol novelizovaný zákon o pohrebníctve tak, že rodičia dostali možnosť vyžiadať dieťa na pochovanie v každom štádiu vývoja. Od roku 2017 majú zdravotnícke zariadenia povinnosť informovať rodičov o možnosti pochovania svojho potrateného dieťaťa. Od roku 1990 prudko vzrástol počet symbolických hrobov pre potratené deti.

Spontánny a umelý potrat

Nemálo počatých detí zomrie spontánnym potratom. Príčiny môžu byť rôzne. Zväčša majú genetický pôvod, takže nie je namieste, aby si matka niečo vyčítala. Spontánny potrat niekedy prebehne doma (najmä v prvých týždňoch po počatí). No často sa spontánny potrat zavŕši vyčistením maternice v zdravotníckom zariadení.

Okrem toho, veľké množstvo mužov a žien vydá svoje dieťa na usmrtenie umelým potratom. Je to vážny morálny delikt priameho útoku na nevinného človeka. Po čase to rodičia zvyčajne veľmi ľutujú.

Ľudská dôstojnosť od počatia

Dieťa už od počatia – bez ohľadu na veľkosť a zdravotný stav – má plnú ľudskú dôstojnosť. Jeho mŕtve telíčko si zaslúži úctivé nakladanie. Pochovaním mŕtveho ľudského plodu vydávajú rodičia silné svedectvo o plnej ľudskej dôstojnosti počatých detí. Kresťanskí rodičia nech sa obrátia na svojho duchovného, ktorý im pomôže pri usporiadaní pohrebného obradu.

Dva skutky lásky: MENO a HROB

Niektoré deti zomreli kvôli nedostatku lásky. Iné zomreli napriek tomu, že boli túžobne očakávané. Ich smrť je nezvratná, no napriek tomu im môžeme prejaviť lásku udelením mena a pohrebom. Tak zároveň zmierňujeme našu bolesť zo straty.

Udelením mena potvrdzujeme ľudskú dôstojnosť nášho dieťaťa a prijímame ho za svoje. Ak nepoznáme pohlavie dieťaťa, môžeme mu vybrať meno intuitívne alebo mu dáme dve mená (mužské i ženské).

Pochovaním si dieťa uctíme. Riadnym miestom na pochovávanie ľudských pozostatkov je cintorín. Je nedôstojné, ak telo dieťaťa skončí v spaľovni biologického odpadu. Pochovaním na cintoríne (medzi ostatnými ľudskými pozostatkami) uznáva ľudskú identitu dieťaťa.

Zákon č.131/2010 Z. z. o pohrebníctve

3 ods. 7 stanovuje, že:

– rodič môže vyžiadať potratené dieťa od zdravotníckeho zariadenia na pochovanie;

– musí tak urobiť písomne a najneskôr štyri dni po zákroku vyčistenia maternice;

– na pochovanie sa majú vydať aj všetky biologické zvyšky, ktoré sa nedajú oddeliť od samotného tela dieťaťa;

– na pochovanie sa nevydáva biologický materiál určený na bioptické vyšetrenie. Ľudský plod sa nevydá na pochovanie len v tom prípade, že sa bezo zvyšku spotrebuje na bioptické vyšetrenie (zvyčajne ide o prípad spontánneho potratu v najrannejšom štádiu).

5 ods. 2 písm. e) stanovuje, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný:

– bezodkladne vydať rodičom potratené dieťa na pochovanie (s výnimkou biologického materiálu určeného na bioptické vyšetrenie);

– vydanie dieťaťa na pochovanie sa realizuje prostredníctvom pohrebnej služby, ktorú poverí rodič;

– v prípade pitvy sa pozostatky vydávajú po vykonaní pitvy.

17 ods. 4 stanovuje prevádzkovateľovi cintorína povinnosť umožniť pochovanie potrateného dieťaťa a viesť evidenciu o jeho pochovaní.
19 ods. 1 stanovuje, že hrobová jama pre uloženie potrateného dieťaťa má mať minimálne 0,7 m. Bočné vzdialenosti medzi jednotlivými hrobmi musia byť najmenej 0,3 m.
33 ods. 5 a 6 stanovuje, že ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevydá potratené dieťa na pochovanie (podľa § 5 ods. 2/e), Regionálny úrad verejného zdravotníctva mu uloží pokutu od 300 eur do 10 000 eur.

VLASTNÝ HROB. Azda vo všetkých kultúrach je štandardom, že človek je pochovaný do vlastného hrobu. Hrob je následne vybavený označením (náhrobný kameň a pod.), kto je v ňom pochovaný.

ZDIEĽANÝ (SPOLOČNÝ) HROB. Najčastejšie zdieľajú jeden hrob členovia rodiny (napr. manžel a manželka, prípadne aj deti). Keďže telo a rakva potrateného dieťaťa sú priam miniatúrne, ľahko sa môžu uložiť do už jestvujúceho hrobu niekoho z príbuzenstva. Zaiste, pri pochovaní do zeme treba zachovať požiadavku hĺbky hrobovej jamy (min. 70 cm). Pri pochovaní do krypty možno rakvičku uložiť pod vrchnú hrobovú dosku. V oboch prípadoch zostáva už len vybaviť hrob dodatočným náhrobným kameňom, alebo vpísať meno dieťaťa na už jestvujúci náhrobný kameň.

Inou možnosťou zdieľania je, že dieťa sa pochová do špeciálne zriadeného hrobu pre nenarodené deti (viď nižšie). Takého veľkokapacitné hroby vznikajú hlavne v mestách, aby sa rodičom zmiernili výdavky spojené v prípravou hrobu. Každé dieťa je pochované v osobitnej rakve, ktorá nepodlieha rozkladu, takže hrob je možné opakovane otvárať a vstupovať doň.

SYMBOLICKÝ HROB. Mnohí rodičia nevedeli o možnosti pochovať svoje spontánne potratené dieťa. Rodičia, ktorí sa rozhodnú pre umelý potrat, odmietajú svoje dieťa ešte kým žije a tak nečudo, že nemajú záujem o jeho pochovanie. Keď rodičia neskôr spoznajú význam pochovania dieťaťa, môže to urobiť aspoň formou symbolického hrobu alebo iného pietneho miesta.

Rodičia môžu zriadiť symbolický hrob pre svoje vlastné potratené dieťa/deti. Symbolický hrob či pamätník možno vytvoriť aj zástupne – v mene rodičov potratených detí, resp. pe všetky potratené deti (viď nižšie zoznam pamätníkov)

Forma pohrebného obradu nenarodeného dieťaťa sa iste odvíja od svetonázoru rodičov. Zvyčajne má podobu úctivej rozlúčky, pri ktorej je dieťaťu priznaná plná ľudská dôstojnosť, udelené meno a zhmotnená pamäť naň (vytvorením hrobu). Kresťanskí rodičia uznávajú stvoriteľskú moc Boha, ktorý v momente počatia udeľuje každému človeku nesmrteľnú dušu. Preto svoje mŕtve dieťa zverujú Bohu v nádeji na opätovné stretnutie vo večnosti.

Každá kresťanská denominácia má svoj vlastný obrad pochovania nenarodeného dieťaťa.

Katolícka Cirkev ponúka pohreb nepokrsteného dieťaťa s vlastnými dodatkami pre prípad nenarodeného dieťaťa (porov. Pohrebné obrady, SSV : Trnava, 2008, s. 137 – 148). Rímsky misál obsahuje omšový formulár Pri pohrebe nepokrsteného dieťaťa.

Pochovávanie nenarodeného dieťaťa ešte naliehavejšie vyžaduje, aby sme reagovali na dilemu o nevyhnutnosti krstu k spáse. V roku 2007 bol vydaný dokument Medzinárodnej teologickej komisie O nádeji na spásu pre deti, ktoré zomreli bez krstu. V ňom ponúka odpovede na uvedenú teologickú dilemu, ktorá sa v konečnom dôsledku týka aj prístupu k pochovávaniu nenarodených detí.

Veľa rodičov nevedelo včas o možnosti a potrebe pochovania svojho nenarodeného dieťaťa a jeho telo už nemajú k dispozícii. Môžu mu prejaviť lásku viacerými spôsobmi: udelením mena, sv. omšou za uzdravenie bolesti zo straty dieťaťa, vytvorením symbolického hrobu alebo pamätnej tabule v spojení s modlitbovým alebo pietnym obradom, listom lásky alebo odprosenia a pod.

dusan_diplom1obr (1) — Jeden zo spôsobov, ako môu rodičia zhmotniť pamäť a lásku voči svojmu dieťaťu, ktoré zomrelo pred narodením.

Dni a hodiny, keď sa spontánny potrat blíži alebo práve prebieha, môžu byť pre rodičov veľmi náročné. Takto rozrušení rodičia niekedy potrebujú len vypovedať, čo sa deje, alebo sa uistiť, či správne postupujú. Využite linku pomoci 0948 665 899. Vypočujeme Vás, poradíme a skonkretizujeme ďalší postup.

* Ak nastal spontánny potrat doma, treba zachytiť a vhodne uschovať (napr. zmrazením) podstatný obsah.

* Ak sa spontánny potrat završuje zákrokom v nemocnici, treba písomne požiadať personál o vydanie dieťaťa na pochovanie (ideálne, ak o to rodič požiada ešte pred zákrokom). Tlačivo by malo poskytnúť každé zdravotné zariadenie, alebo ho nájdete TU. Treba ho vytlačiť a vyplniť v troch exemplároch.

* Kontaktovať pohrebnú službu, ktorá zabezpečí prevoz a prípravu pozostatkov na pochovanie.

* Kontaktovať správcu cintorína, ktorý je zodpovedný za poriadok pochovávania a vedie evidenciu pohrebov. Následne, podľa miestnych zvyklostí, pripraviť hrobovú jamu.

Dohodnúť termín a pripraviť obrad pohrebu (zväčša v spolupráci s duchovným cirkvi, ku ktorej prináležia rodičia).

Ako rakvička – primeraná veľkosti dieťaťa – dobre poslúži drevená krabička (napr. šperkovnica), ktorá sa dá kúpiť napr. TU alebo TU. Krabičku možno vhodne dekorovať, aby čo najviac zodpovedala pietnemu využitiu.

Rakvičku si môžete objednať aj z našej ponuky:

Rakvičku ponúkame v troch vnútorných rozmeroch:

28 x 18 x 8 cm (šírka x dĺžka x výška)
19 x 14,5 x 6,5 cm (šírka x dĺžka x výška)
15,5 x 9 x 5 cm (šírka x dĺžka x výška)

Objednať si ich môžete:

mailom (zazivotkosice@gmail.com)

alebo telefonicky (0917 350 146).

rakvička - zatvorená

Smrť nenarodených detí osobitným spôsobom zasahuje rodičov, ktorí úmyselne potratili svoje dieťa. Spôsobuje vnútornú bolesť, tzv. popotratový syndróm. Prejavuje sa hlbokým žiaľom, sebanenávisťou, depresiami, sebapoškodzovaním, nočnými morami atď. Tento syndróm okrem matky dieťaťa zasahuje viac alebo menej aj ostatných zainteresovaných – otca dieťaťa, súrodencov, starých rodičov, lekára…

Pre všetkých, ktorí potrebujú zažiť uzdravenie po skúsenosti potratu, je určený projekt Ráchelina vinica. Ide o víkendový pobyt, ktorý v sebe účinne spája terapeutickú a duchovnú pomoc. Viac na www.rachel.rodinabb.sk.

Tento projekt je vhodný aj pre rodičov spontánne potratených detí.