Pane, dobrý Bože, obraciame sa k tebe vo svojej tiesni.
Priznávame nielen svojou obmedzenosť, ale aj bezmocnosť.
Vraciame sa k tebe a vyznávame, že ty si všemohúci.
Ty jediný si Pán. Len tebe patrí všetka moc a sláva.
Pokorne a s hanbou v tvári priznávame,
že sme boli príliš zahľadení do svojich práv a nárokov,
hľadali príjemnosť a pohodlie, zábavu či adrenalín,
nedbali sme na druhych, ani na teba a tvoj poriadok.
K prírode sme boli bezohľadní a chceli stále viac.
Cestovaním za krásami sme znečistili vzduch aj more.
Svoju bezohľadnosťou sme nakúpili hory odpadkov.
Svoju chamtivosťou sme zamorili polia pesticídmi,
vody antibiotikami, hormónami a antikoncepciou,
správali sa ako páni sveta a vládcovia stvorenia,
upravovali si zákony aj pravidlá myslenia.
Prestal si byť pre nás istotou, keď je všetko relatívne,
a absolútne je už len naše naduté ja.
Z toho potom pramenia mnohé naše konflikty.
Vo svojej zaslepenosti sme nevedeli čítať znamenia.
Hlásatelia radostne oznamovali, že zase bude slniečko.
Väčšine nevadilo, že schnú stromy a množia sa myši,
že v krajinách bez dažďa je hlad a ľud uteká za chlebom.
Iní utekajú pred vojnou, ktorá sa vedie preto,
aby mal niekto väčší zisk, vplyv a moc,
aby bol odbyt zbraní a inde mali slušní ľudia prácu.
Peniaze a zisk sa nám stali najvyšším bohom,
ktorému sme obetovali spravodlivosť a právo
aj biedu chudákov v rozvojových krajinách.
Šťastie jednotlivcov sme stavali vyššie než zodpovednosť,
chvíľkové pocity nad vernosť manželským sľubom,
práva dospelých nad práva detí na lásku oboch rodičov,
na istotu domova a zdravé morálne životné prostredie,
pretože sme sa nedokázali zriecť zlého príkladu.
Sebectvo nám zabránilo žiť pre ďalšiu generáciu,
miliónom počatých detí sme nedovolili sa narodiť
a tak vymierajú a nemá na nás kto pracovať.
Utečencov neprijímame, pretože sa ich bojíme.
Ako bezohľadní kolonizátori prijímame z iných krajín
len šikovné ruky a chytré hlavy, zatiaľ čo ich krajina
bez nich upadajú a nedokážu sa samy pozdvihnúť.
Prijmi, Pane, našu kajúcnosť a pokorné vyznanie.
Očisti nás, keď s ľútosťou uznávame svoju vinu.
Dopraj nám znovu povstať a vrátiť sa k tebe,
ktorý si Cesta, Pravda, Istota a Múdrosť.
Spoliehame na tvoju lásku a tvoje milosrdenstvo.
Stiahni trestajúci ruku a zastav lavínu choroby.
Obráť nás a my sa k tebe vrátime.
Vezmi nám srdce kamenné a daj srdce z mäsa.
Vráť nám radosť zo svojej ochrany
a bezbožných budeme učiť tvojim cestám,
svedčiť o tvojej láske a hlásať tvoju dobrotu.
Daj nám svojho Ducha, aby v nás miloval on,
keď sami zo seba nezištne milovať nedokážeme.
Daj nám odvahu umierať sebe a žiť pre teba,
nechať sa viesť múdrosťou tvojho slova,
aby v nás víťazil tvoj život a rástlo tvoje kráľovstvo,
kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja.
Ty jediný si našou nádejou a my pevne veríme,
že nás, Bože, nezklameš. Amen.
(Jan Graubner) olomoucky biskup
Pôvodne uverejnená na TU.
