Pane, dobrý Bože, obraciame sa k tebe vo svojej tiesni.

Priznávame nielen svojou obmedzenosť, ale aj bezmocnosť.

Vraciame sa k tebe a vyznávame, že ty si všemohúci.

Ty jediný si Pán. Len tebe patrí všetka moc a sláva.

Pokorne a s hanbou v tvári priznávame,

že sme boli príliš zahľadení do svojich práv a nárokov,

hľadali príjemnosť a pohodlie, zábavu či adrenalín,

nedbali sme na druhych, ani na teba a tvoj poriadok.

K prírode sme boli bezohľadní a chceli stále viac.

Cestovaním za krásami sme znečistili vzduch aj more.

Svoju bezohľadnosťou sme nakúpili hory odpadkov.

Svoju chamtivosťou sme zamorili polia pesticídmi,

vody antibiotikami, hormónami a antikoncepciou,

správali sa ako páni sveta a vládcovia stvorenia,

upravovali si zákony aj pravidlá myslenia.

Prestal si byť pre nás  istotou, keď je všetko relatívne,

a absolútne je už len naše naduté ja.

Z toho potom pramenia mnohé naše konflikty.

Vo svojej zaslepenosti sme nevedeli čítať znamenia.

Hlásatelia radostne oznamovali, že zase bude slniečko.

Väčšine nevadilo, že schnú stromy a množia sa myši,

že v krajinách bez dažďa je hlad a ľud uteká za chlebom.

Iní utekajú pred vojnou, ktorá sa vedie preto,

aby mal niekto väčší zisk, vplyv a moc,

aby bol odbyt zbraní a inde mali slušní ľudia prácu.

Peniaze a zisk sa nám stali najvyšším bohom,

ktorému sme obetovali spravodlivosť a právo

aj biedu chudákov v rozvojových krajinách.

Šťastie jednotlivcov sme stavali vyššie než zodpovednosť,

chvíľkové pocity nad vernosť manželským sľubom,

práva dospelých nad práva detí na lásku oboch rodičov,

na istotu domova a zdravé morálne životné prostredie,

pretože sme sa nedokázali zriecť zlého príkladu.

Sebectvo nám zabránilo žiť pre ďalšiu generáciu,

miliónom počatých detí sme nedovolili sa narodiť

a tak vymierajú a nemá na nás kto pracovať.

Utečencov neprijímame, pretože sa ich bojíme.

Ako bezohľadní kolonizátori prijímame z iných krajín

len šikovné ruky a chytré hlavy, zatiaľ čo ich krajina

bez nich upadajú a nedokážu sa samy pozdvihnúť.

Prijmi, Pane, našu kajúcnosť a pokorné vyznanie.

Očisti nás, keď s ľútosťou uznávame svoju vinu.

Dopraj nám znovu povstať a vrátiť sa k tebe,

ktorý si Cesta, Pravda, Istota a Múdrosť.

Spoliehame na tvoju lásku a tvoje milosrdenstvo.

Stiahni trestajúci ruku a zastav lavínu choroby.

Obráť nás a my sa k tebe vrátime.

Vezmi nám srdce kamenné a daj srdce z mäsa.

Vráť nám radosť zo svojej ochrany

a bezbožných budeme učiť tvojim cestám,

svedčiť o tvojej láske a hlásať tvoju dobrotu.

Daj nám svojho Ducha, aby v nás miloval on,

keď sami zo seba nezištne milovať nedokážeme.

Daj nám odvahu umierať sebe a žiť pre teba,

nechať sa viesť múdrosťou tvojho slova,

aby v nás víťazil tvoj život a rástlo tvoje kráľovstvo,

kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja.

Ty jediný si našou nádejou a my pevne veríme,

že nás, Bože, nezklameš. Amen.

(Jan Graubner) olomoucky biskup

Pôvodne uverejnená na TU.