Zákaz potratov nie je všeliek,
no zachraňuje množstvo detí a žien.

Je jasné, že postavenie potratov mimo zákon nezabezpečí, aby sa žiaden nevykonal. No niet pochýb, že mnohým potratom zabráni. Ak sa zákaz potratov spojí so solídnou štátnou i občianskou podporou pre tehotné mamičky, výsledok bude ešte lepší.

Pozoruhodné sú výsledky nedávnej štúdie z Texasu, kde v roku 2014 došlo
k reštriktívnym úpravám čo sa týka prístupu k abortu. Viaceré potratové zariadenia boli zatvorené a tak sa zmenili aj vzdialenosti, ktoré po novom museli ženy prekonať, aby sa dostali k potratu. Štúdia zistila, že čím väčšiu vzdialenosť žena musí prekonať, aby sa dostala k potratu, tým je pravdepodobnejšie, že ho nepodstúpi. V okresoch s nárastom vzdialenosti od 1 do 24 míľ klesla potratovosť o 12,7 percenta, v okresoch s nárastom vzdialenosti od 25 do 49 míľ klesla potratovosť o 25,3 percenta, v okresoch s nárastom vzdialenosti od 50 do 99 míľ klesla potratovosť o 35,7 percenta a v okresoch s nárastom vzdialenosti do najbližšej potratovej kliniky o 100 a viac míľ poklesla umelá potratovosť o 50,3 percenta!

V septembri 2021 v Texase vstúpil do platnosti tzv. zákon o tlkote srdca. Tým sa ešte viac obmedzila potratová prax. Výsledkom bolo, že rapídne stúpol záujem žien o pomoc v tehotenstve. Napr. hustonské krízové centrum pre tehotné mamičky zaznamenalo 50%-ný nárast záujmu o ultrazvuk, o 42% stúpol záujem o návštevu centra a o viac ako 20% narástol počet žien, ktoré sú v núdzi a potrebujú tehotenský test.

Abby Johnson, bývalá potratárka, ktorá žije a angažuje sa práve v Texase, hodnotí novú situáciu v krátkom rozhovore:

Pro-potratoví aktivisti (aj na Slovensku) bijú na poplach. Obmedzovanie dostupnosti interrupcií vraj diskriminuje ženy a ich právo na slobodu voľby. Pro-potratoví politici seriózne navrhujú uznať právo na potrat ako základné ľudské právo, pred ktorým má ustúpiť aj právo zdravotníka na výhradu vo svedomí. Voči pro-life táboru sa vznášajú obvinenia, že chceme vstupovať ženám do súkromia, že žena jediná má právo robiť rozhodnutie v tej veci.

Treba si však uvedomiť:

  • Nemôžeme a nechceme zasahovať žene do súkromia. No máme povinnosť (jednotlivci i spoločnosť, každý svojím spôsobom. Štát aj zákonom.) chrániť nevinného človeka.
  • “Právo ženy” je pojem, ktorý sa dá ľahko ohýbať. Často sa žene toto právo veľkodušne ponúka ako vymoženosť, aby sa človek zbavil svojej povinnosti pomáhať. Je to verbálna finta, ktorou sa chce spoločnosť zbaviť spoluzodpovednosti. Je pre nás výhodné, aby to bola vec ženy. Nič nás to nestojí. Paradoxne, najviac priamo doplatí na toto právo práve dieťa a žena. Nepriamo na to doplácame všetci.
  • Prednedávnom sa objavil rozhovor s pani Máriou Demeterovou z projektu Zachráňme životy. Veľavravný je jej výrok: “Za 30 rokov mojej praxe žiadna žena neoľutovala, že porodila svoje dieťa.” Žene sa na krátku chvíľku a pod tlakom okolností môže stať, že ľutuje počatie dieťaťa. Niekedy sú pro-life aktivisti v situácii, že viac chcú narodenie dieťaťa ako jeho vlastná matka. Ale po pôrode sa všetko zmení. Žena len potrebuje podporu v krehkých týždňoch tehotenstva a rozbeh po pôrode. Nasadenie v prospech tehotných žien a ponuka pomoci sa môže javiť ako vnucovanie alebo presviedčanie. Zákaz potratov sa môže interpretovať ako obmedzovanie osobnej slobody. No ak je pravdivá skúsenosť pani Demeterovej, potom je konkrétna pomoc a zákaz abortov tá najlepšia konštelácia. Zákaz potratov nie je celoživotné bremeno pre ženu. Je to barlička, ktorá má chrániť ju, dieťa i svedomie spoločnosti pred tragédiu abortu. Skúsenosť (nielen pani Demeterovej) ukazuje, že po pôrode sa spúšťajú iné ochranné – vonkajšie i vnútorné – mechanizmy.

Slovensko zatiaľ nevie prelomiť starú potratovú legislatívu z obdobia totality. Tlak na zmenu silnie, no nevieme, aká dlhá je ešte cesta pred nami. Niekto sa vyjadril, že sme ešte nedozreli na zmenu. Možno to je pravda a stojí to za zamyslenie. Je povzbudzujúce sledovať, aký zápas o svedomie sa odohráva na úrovni zdravotníckych pracovníkov, resp. zariadení. Pribúdajú lokality, kde víťazstvá jednotlivcov menia charakter pracoviska. Projekt 9 mesiacov za život od roku 2016 monitoruje situáciu a uvádza, že je to viac ako desiatka zdravotníckych zariadení z celkového počtu približne 70 pracovísk, kde sa vykonávajú umelé potraty. Okrem pracovísk, kde sa oficiálne skončilo s vykonávaním abortov sú aj také, kde sa formálne robia, no v praxi nie je možno zostaviť pracovný tím na takýto zákrok.

Tento trend prakticky znamená, že sa niektorým ženám sa zväčší vzdialenosť k miestu podstúpenia potratu. Tým by sa mal znížiť aj počet podstúpených potratov. Zdá sa, že nejestvuje štúdia, ktorá by to overila.

No najdôležitejšie je niečo iné: Kým čakáme na zmenu legislatívy, ktorá obmedzí vykonávanie potratov a posilní štátnu pomoc pre tehotné mamičky, nemali by sme zaháľať v poskytovaní konkrétnej pomoci zdola.

o. Dušan Škurla