Obsiahlu encykliku Evangelium vitae možno právom považovať za základnú učebnicu a príručku hnutia za život. Ján Pavol II v nej ponúkol hlbokú analýzu kultúry smrti a položil duchovné , filozofické, právne a sociologické základy pre ideál ochrany a podpory každého ľudského života, osobitne v dvoch krehkých fázach – pred narodením a v starobe.

Pápež František pri stredajšej audiencii, práve na 25. výročie od vydania encykliky, sa vrátil k jej stále aktuálnemu posolstvu.

Plné znenie katechézy Svätého Otca:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Pred 25 rokmi v tento istý deň, 25. marca, ktorý je v Cirkvi slávnosťou Zvestovania Pána, sv. Ján Pavol II. vydal encykliku Evangelium vitae (Evanjelium života) o hodnote a nedotknuteľnosti ľudského života.

Puto medzi Zvestovaním a Evanjeliom života je úzke a hlboké, ako to zdôraznil sv. Ján Pavol II. vo svojej encyklike. Dnes opäť oživujeme toto učenie v kontexte pandémie, ktoré ohrozuje ľudský život a svetovú ekonomiku. Je to situácia, ktorá robí ešte zaväzujúcejšími slová, s ktorými sa encyklika začína. «Evanjelium života sa nachádza v samom srdci posolstva Ježiša Krista. Cirkev ho každodenne s láskou prijíma, aby ho verne a odvážne ohlasovala ako dobrú zvesť ľuďom všetkých čias a kultúr» (č. 1).

Tak ako každé evanjeliové hlásanie, aj toto treba predovšetkým dosvedčovať. A myslím s vďačnosťou na tiché svedectvo mnohých ľudí, ktorí sa rozličnými spôsobmi angažujú v službe chorým, starým ľuďom, tým, ktorí sú osamelí a najnúdznejší. Uvádzajú Evanjelium života do praxe, rovnako ako Mária, ktorá po prijatí anjelovej zvesti išla pomáhať sesternici Alžbete, ktorá to potrebovala.

Veď život, ktorý sme povolaní podporovať a chrániť, nie je akýmsi abstraktným konceptom, ale sa vždy ukazuje v osobe z mäsa a kostí: práve počaté dieťa, bedár na okraji spoločnosti, chorý, ktorý je osamelý a skľúčený či v terminálnom štádiu choroby, človek, ktorý stratil prácu alebo sa mu nedarí ju zohnať, utečenec, ktorý bol odmietnutý či uzavretý do geta… Život sa prejavuje v konkrétnosti osôb.

Každá ľudská bytosť je Bohom povolaná tešiť sa z plnosti života; a keďže je zverená do materskej ochrany Cirkvi, potom akékoľvek ohrozenie dôstojnosti a života človeka nemôže nedoliehať na jej srdce, na hlbiny jej materských útrob. Obrana života nie je pre Cirkev akousi ideológiou: je realitou, ľudskou realitou, týka sa všetkých kresťanov, ba viac, nielen preto, že sú kresťanmi, ale aj preto, že sú ľuďmi. Nie je to ideológia.

Atentáty na dôstojnosť a na život osôb pokračujú žiaľ aj v tejto našej epoche, ktorá je epochou univerzálnych ľudských práv; ba stojíme tvárou v tvár novým hrozbám a novým otroctvám, a tvorba zákonov nie vždy sleduje ochranu ľudského života tých slabších a krehkejších.

Posolstvo Encykliky Evangelium vitae je teda aktuálne viac než kedykoľvek predtým. Nielen v krízových situáciách, akou je tá, ktorú práve prežívame, ale žiada sa tu konať na kultúrnej a výchovnej úrovni, aby sme odovzdávali budúcim generáciám postoj solidarity, starostlivosti, prijatia, v plnom vedomí, že kultúra života nie je výlučným dedičstvom kresťanov, ale patrí všetkým, ktorí v úsilí o budovanie bratských vzťahov uznávajú hodnotu prináležiacu každej osobe, aj keď je krehká a trpiaca.

Drahí bratia a sestry, každý ľudský život, jedinečný a neopakovateľný, má hodnotu sám o sebe, predstavuje nevyčísliteľnú hodnotu. Toto treba hlásať vždy znova a znova, s odvahou slov i odvahou skutkov. Toto je volaním po solidarite a bratskej láske pre veľkú ľudskú rodinu i pre každého z jej členov.

Preto spolu so sv. Jánom Pavlom II., ktorý je autorom tejto encykliky, spolu s ním nanovo a s plným presvedčením zdôrazňujem výzvu, s ktorou sa on obrátil na všetkých pred 25 rokmi: «Rešpektuj, chráň, miluj život a slúž životu – každému ľudskému životu! Len na tejto ceste nájdeš spravodlivosť, rozvoj, pravú slobodu, pokoj a šťastie!» (Evangelium vitae, č. 5).

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-